Mäso a choroby

Dlho som si nevedela vytvoriť názor na mäso. Jesť ho alebo nie? Koľko? Aké? Skúsila som ho zo stravy úplne vylúčiť, no bola som dosť hladná a tým pádom som jedla viac uhľohydrátov vo forme ovsených kaší, chleba, sušeného ovocia a … priberala som. Navyše mi lekár potvrdil nízke železo. Potom bolo obdobie, keď som mäso jedla takmer denne a schudla som. Proteín nás jednoducho viac zasýti, hoci kaloricky je to to isté ako uhľohydráty – teda 4kCal na gram. No a potom som si prečítala knihu Dr. Gregera – Ako nezomrieť a zas som nemala chuť jesť mäso …

Tak ako to s tým mäsom je?

Dr. Gregera uznávam. Po prečítaní jeho dvoch kníh a sledovaní jeho Internetovej stránky nutritionfacts.org má moju veľkú dôveru. Jeho názory a odporúčania ohľadom stravy sa mi vždy potvrdili ako správne. Je však zástancom čisto rastlinnej stravy. Až tak, že hovorí, že „prejsť na rastlinnú stravu je pre zdravie to isté, ako prestať fajčiť“. Tak sa poďme pozrieť na to, čo zistil z nespočetných výskumov ohľadom mäsa. A poviem vám, mäso má pekne dlhý register trestov …

Mäso a srdcovocievne choroby

Budem hovoriť rečou tela. Teda tak trošku rečou biochémie. Mäso je zdrojom nasýtených tukov. Neobsahuje ani trošku vlákniny, kyseliny listovej či antioxidantov. Vedci však zistili, že nám ani tak neškodia živočíšne tuky a proteíny, ako bakteriálne toxíny zvané endotoxíny. Tie, živé alebo odumreté môžu spôsobovať zápal, a to aj v prípade ak si jedlo uvaríme.  Endotoxíny sa totiž nezničia varením ani žalúdočnými šťavami a ani tráviacimi enzýmami. A tak skončia až v našom čreve odkiaľ sa pomocou nasýtených tukov dostanú cez črevnú stenu do krvného obehu a môžu tam spôsobiť zápalovú reakciu tepien. Kde sa endotoxíny vyskytujú najviac? V mäse.

Mäso a choroby mozgu

Čo je dobré pre naše srdce, je vraj dobré aj pre našu hlavu. A tak niet divu, že mäso je neželanou stravou aj pre pacientov s Alzheimerom a inými ochoreniami mozgu. Viete čo sú AGE? V angličtine to znamená paradoxne „vek“. V medicíne to je však skratka pre gerontotoxíny. Sú to toxíny spôsobujúce či urýchľujúce starnutie. Ako? Navzájom krížovo prepájajú proteíny a tak dochádza ku kôrnateniu vlákien, oxidačnému stresu a zápalom. A kde nájdeme najvyšší obsah AGE? Najmä v mäse (v hydine o 20% viac ako v hovädzom mäse) a v mäsových výrobkoch. Vznikajú pri ich tepelnej úprave, teda keď sú tuky a potraviny bohaté na proteíny vystavené vysokým teplotám. Keď len trošku znížime náš príjem mäsa, zníži sa naša denná dávka AGE skoro o polovicu. Alzheimer je však nezvrátiteľný. Odumreté nervové bunky sa už nedajú oživiť. Dá sa mu však predísť. Ako? Zdravou stravou. Kľúčovým faktorom pri vzniku Alzheimerovej choroby je upchatie ciev v mozgu artériosklerotickými plátmi. Preto najlepšou stravou pre mozog je vysoký obsah zeleniny a menej nasýtených tukov v pomere k nenasýteným mastným kyselinám. Silvia Horecká o tom píše podrobnejšie a odbornejšie tu. https://horecka.sk/2015/03/nebojte-sa-tukov-staci-si-spravne-vybrat/

Mäso a rakovina

Mäso však neškodí len nášmu srdcu a mozgu, ale spôsobuje aj rozvoj rakoviny. Najmä ak ide o rakovinu tráviaceho traktu. Výskum potvrdil, že vyššia konzumácia mäsa spôsobuje vyššie riziko vzniku rakoviny hrubého čreva. A to tu hovoríme o konzumácii mäsa jedenkrát za týždeň. Pokiaľ ide o červené mäso riziko je dvojnásobné. Pokiaľ ide o hydinu alebo ryby, riziko je až trojnásobné.

Budeme pokračovať rečou tela. HCA (heterocyklické amíny), je ďalšia látka, ktorá vzniká pri vysokých teplotách tepelnou úpravou mäsa ako je pečenie, smaženie, grilovanie a zapekanie. Stačí 15 min piecť kura pri teplote 177 st. a vzniká HCA. Čím dlhšie mäso tepelne upravujeme, tým viac HCA sa vytvára. Sú to karcinogénne látky. Preto ženy, ktoré si rady pochutnajú na slaninke, stejkoch či hamburgeroch sú ohrozené rakovinou prsníka asi 5x viac ako tie, čo takéto jedlá nejedia. PhIP, jeden z najbežnejších HCA, podporuje rast rakovinových buniek takmer rovnako intenzívne ako čistý estrogén. HCA sa nachádza aj v smažených vajíčkach. Dobrá správa je, že naše telo sa vie týchto toxínov rýchlo zbaviť. Už do 24 hodín od chvíle, kedy prestaneme jesť jeho zdroje. Ak vás to zaujíma, na túto tému píše opäť podrobnejšie aj odbornejši Silvia Horecká tu – https://horecka.sk/2014/06/o-bezpecnom-grilovani-a-nebezpecnej-uprave-masa/.

A keď už sme sa dali na tie skratky – viete čo je IGF-1? Je to inzulínu podobný rastový hormón. Podporuje však aj rast a rozvoj rakoviny. Čím máme viac IGF-1 v krvnom obehu, tým vyššie riziko nám hrozí, že v našom organizme dôjde ku vzniku rakoviny. Uvoľňovanie IGF-1 podľa všetkého spúšťa konzumácia živočíšneho proteínu. Uf. Ale opäť tu je nádej. Naše telo je skutočný zázrak. Keď znížime príjem živočíšnych proteínov, klesne aj hladina nášho IGF-1. A ostatný „pozbiera“ ochranný proteín viažuci IGF-1 a takpovediac ho stiahne z obehu.

Mäso a duševné zdravie

Menšie množstvo mäsa v strave prospieva nielen fyzickému zdraviu, ale aj duševnému. Je to kvôli kyseline arachidonovej, ktorá sa nachádza vo vajciach a v mäse – kuracom, hovädzom, bravčovom, ale aj v rybách. Naše telo ju totiž metabolizuje na najrôznejšie zápalové chemické látky. Jej nadmerné množstvo v strave narúša vnútornú telesnú rovnováhu. Ale aj emocionálny stav organizmu. Už jedno vajce denne značne zvyšuje hladinu kyseliny arachidonovej v krvi. Pritom je to s ňou rovnako ako s cholesterolom. Nepotrebujeme ju prijímať zo stravy, naše telo si jej vie vyrobiť dostatok. Preto ľudia konzumujúci rastlinnú stravu majú lepšie duševné zdravie aj náladu.

Mäso a starnutie

No a aby toho nebolo dosť, konzumácia mäsa okrem spôsobovania rôznych závažných chorôb aj skracuje dĺžku života a spôsobuje predčasnú smrť. Súvisí to tiež s IGF-1. Je to aj marker starnutia. Čím nižšie máme IGF-1, tým máme dlhší  život.

Nebude to teda asi náhoda, že práve ľudia z oblastí s najnižším príjmom živočíšnych bielkovín majú aj najnižši hladiny IGF-1 a dožívajú sa najvyššieho veku. Ide o tzv. modré zóny – Okinawa, Loma Linda v Kalifornnii, polostrov Nicoya v Kostarike, Grécky ostrov Ikaria a Sardínia, o ktorej tu krásne píše Silvia Horecká z prvej ruky https://horecka.sk/2013/09/o-sardinskom-jedle-z-ktoreho-sa-moze-zit-sto-rokov/. Hoci ľudia z týchto jednotlivých oblastí sa stravujú odlišne, majú jednu spoločnú vec – výrazne obmedzujú v strave príjem živočíšnych bielkovín.

Infekčné choroby z mäsa, antibiotiká v mäse, kovy v rybacom mäse atď.

Viete, že kontrolami v potravinových reťazcoch bolo zistené, že 97% kuracích pŕs bolo kontaminovaných človeku nebezpečnou baktériou? Mäso je často nakazené aj fekáliami. A to 80 až 90% všetkého mäsa v obchodoch. Salmonela v kuracom mäse a E.coli v hovädzine ročne zabije veľké množstvo ľudí …

Vedeli ste, že 80% z predaja všetkých antibiotík ide do mäsového priemyslu?

Ryby sú tiež mäso. No tiež nie sú úplne bezpečné. Väčšinou obsahujú ortuť, ktorá keď sa na nahromadí v tele, môže poškodzovať mozog, obličky aj srdce. Treba radšej jesť menšie ryby. A rozhodne sa vyhýbať sušeným rybám z Ázie.  

… ani nemám chuť pokračovať. Je toho viac, čo nám konzumácia mäsa spôsobuje. https://nutritionfacts.org/2020/04/07/the-role-of-meat-and-dairy-in-triggering-type-1-diabetes/?utm_source=NutritionFacts.org&utm_campaign=c19660453e-RSS_BLOG_DAILY&utm_medium=email&utm_term=0_40f9e497d1-c19660453e-27101337&mc_cid=c19660453e&mc_eid=cf08b43599

Mäso a štíhlosť

Predsa, nedá mi vynechať tento aspekt bezmäsitej stravy. Ľudia, ktorí nejedia mäso sú väčšinou štíhlejší. Je to tým, že zjedia menej kalórií ale aj tým, že majú oveľa vyšší odpočinkový metabolický index. Pamätáte? Písala som o tom. Tento sa podieľa asi na 25% denne spálených kalórií. Tak to je celkom slušný prírastok. Preukázalo sa však aj to, že aj pri rovnakom príjme kalórií, osoba konzumujúca mäso priberie viac.

Najnovšie výskumy ukazujú, že zdrojom obezity nie je len cukor, ale aj živočíšne tuky. Z mäsa proste tlstnem rovnako ako z cukru. Prečo? Steven R. Gundry píše, že nedávne štúdie ukázali, že nasýtené tuky posilňujú pocit hladu a chuť do jedla, pretože prenášajú lipopolysacharidy do centra hladu v mozgu.

Navyše, bielkoviny sú vraj „nové cukry“. Premieňajú sa na cukry, keď ich je prebytok, a teda tiež sa stanú zdrojom našej energie. Ak chceme chudnúť, našim želaným efektom by malo byť aby telo siahlo do svojich vlastných tukových zásob. Avšak tuk zo zásob sa musí najprv premeniť na ketóny. Pokiaľ má telo zdroj energie z cukrov a bielkovín, k procesu spaľovania ketónov  z tukových zásob vôbec nepríde. Inými slovami, ak  chceme schudnúť, musíme znížiť tak príjem sacharidov ako aj bielkovín.

Dá sa aj bez mäsa?

Väčšina ľudí si myslí, že si musí dávať pozor na dostatočný príjem bielkovín. Nie je to však tak. Prednedávnom som vám písala o vláknine. Vláknina je tým prvkom, ktorý nám v dnešnej dobe najviac chýba. Všetky výskumy nasvedčujú tomu, že v strave prijímame nadbytok bielkovín. Bielkoviny v našej strave však rozhodne potrebujeme. Sú stavebným prvkom našich buniek a tvoria 20% nášho tela. Priemerný človek potrebuje prijať tak 46 až 56 g bielkovín denne. Nie je však dôležité, kde ich získavame. Dostatok bielkovín je aj v rastlinnej strave. Máloktorá z nich však obsahuje všetkých 9 esenciálnych aminokyselín (to sú tie, ktoré si telo nedokáže „vyrobiť“ samé). Má ich iba quinoa, sója a konopné semienka. Ostatné zdroje bielkovín treba kombinovať, aby sme z nich získali všetky potrebné aminokyseliny, napríklad si dajme ryžu s fazuľou. Neznamená to však, že ich musíme skombinovať na jednom tanieri, teda naraz.

A čo športovci?

Iste, športovci potrebujú bielkovín viac. Na regeneráciu svalov po cvičení. Avšak aj tu platí, že viac nie je lepšie. Optimum príjmu bielkovín pre športovca je cca 2g na 1 kg telesnej hmotnosti na deň. Nemá význam prijímať viac bielkovín, pretože športovec dosiahne plateau a nadbytok proteínov sa začne premieňať na cukry. Tiež nemá význam jesť bielkoviny PRED alebo POČAS cvičenia. Ideálne je dať si aspoň 40 gramovú porciu bielkovín do 30 minút PO cvičení, v kombinácii s uhľohydrátmi. Nemusíte si však nohy dolámať. Ak nie ste práve vo fitku, kde vám môžu naservírovať kakaové mlieko či proteínový shake, ani nemáte so sebou nejaký zdroj proteínu. Je OK, ak si proteíny doplníte do 2 hodín po cvičení. A tie ostatné si rozdelíte do ďalších 3 až 4 jedál počas dňa. Dôležitý je príjem bielkovín pred spaním, teda s posledným jedlom dňa. Tiež by malo obsahovať tak si 40g bielkoviny. Svaly totiž rastú v noci.    

Záverom

Tak ako ste na tom vy? Jete mäso alebo nie? Ja by som si v žiadnom prípade nedovolila kázať vám, čo máte robiť. Je to každého individuálne rozhodnutie. A pre mäsožravcov platí: kvalita nad kvantitou. Už vás z toho asi bolia uši, no zvery z voľného výbehu sú jednoducho neporovnateľne lepšie. Je totiž “priepastný rozdiel medzi burgrom z kravy, ktorá sa pásla v lete na tráve a v zime na sene, ako kravou z kravína, ktorá bola kŕmená kukuricou a sójou” – hovorí Dr. Gundry. A nie každé bio je bio. Treba si naozaj zistiť pôvod toho, čo jeme.

Ja som si to uzavrela pre seba asi takto: mäso jesť neprestanem, ale len to najkvalitnejšie, aké zoženiem. Budem ho jesť maximálne 2-3x do týždňa. K tomu sa pokúsim párkrát do týždňa dať si nejakú menšiu rybu. A občas si doprajem aj niekoľkodňový „vegánsky pôst“.

Autor silviamak

I am a lawyer, wife and mom of two kids. Since I was little, I seemed to easily gain weight. So basically, my whole life I used to try various diets and sports. There somewhere my sincere interest for health and food was born. I read many books and hundreds of Internet pages, I own many cook books, but it is still not clear to me ... I am not a doctor, nor a bio-chemist, maybe one day I will be a nutritionist ... at least to my family and dear friends ... I might even get a diploma in nutrition.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

%d blogerom sa páči toto: