Čo jedia dlhovekí ľudia?

Netrúfam si odhadnúť v percentách, akú úlohu pri dlhovekosti zohráva strava, no je to určite veľmi veľa. Práve preto vedci skúmali najmä túto stránku života dlhovekých ľudí. A hoci v každej z Modrých zón sveta jedia ľudia niečo iné, spoločným znakom ich stravovania je umiernenosť a základ v čerstvej zelenine a ovocí.

Čo sa umiernenosti týka, Japonci si pred každým jedlom povedia: „Hara hachi bu“. Jedz kým nie si plný na 80%. Jedenie v menšom množstve spomaľuje metabolizmus tak, že sa vytvára menej škodlivých oxidantov.

Všetko made-in “HOME“

Dôležitý je aj pôvod potravín. Väčšina potravy dlhovekých ľudí pochádza zo zberu z okolitej prírody, z lovu či z vlastnej záhradky. Ide teda o lesné plody, divorastúce bylinky, divé zvieratá či vlastná bio zelenina a ovocie.

Navyše, jedlo si dlhovekí ľudia pripravujú sami doma. Nikto z nich nekonzumuje spracovanú stravu či potraviny dovezené od inokadiaľ. Pečú si vlastný chlieb alebo tortily, vyrábajú si domáci syr a cestoviny a v ich domoch nenájdete žiadne sladkosti, čipsy a iné spracované „dobroty“.

Mäso len príležitostne

Spoločným znakom Modrých zón je aj to, že ľudia tam jedia takmer výlučne rastlinnú stravu. Mäso jedia dlhovekí ľudia iba príležitostne. Doslova. Pri príležitostiach – na sviatok, či raz do roka, keď zabijú nejaké zviera. Na Okinawe prasa, na Sardínii kravu. Živočíšnym bielkovinám sa teda nevyhýbajú úplne. Aj Ikarijčania aj Barbagiania pijú kozie mlieko a jedia výrobky z neho.

Niektoré stravovacie špecifiká

Základom každej stravy v modrých zónach sú strukoviny. Ale každá Modrá zóna má aj vlastné špecifické potraviny, ktoré jedia pravidelne a ktoré by mohli byť „podozrivými číslo 1“ podieľajúcimi sa na ich dlhom živote.

Nicoya, Kostarika

Ľudia na Kostarike jedia prevažne fazuľu, tekvicu, ryžu, kukuričné tortily a vajíčka – a tona raňajky, obed aj večeru. [ZAUJÍMAVOSŤ] Kukuricu varia s vápnom, čím sa do kukurice dostane vysoká koncentrácia vápnika, a tým sa aktivujú určité aminokyseliny, ktoré tak telo môže vstrebávať. Vápnik a magnézium majú Nicoyčania aj vo vode, ktorú pijú. A ako súvisí vápnik s dlhovekosťou? Srdce je sval a všetky svaly sa sťahujú pôsobením vápnika. Nedostatok vápnika vedie k oslabeniu svalov, vrátane srdca. Vápnik je rovnako dôležitý pre kosti. Nicoyská strava je aj preto snáď tou najlepšou stravou dlhovekosti. Ide totiž o kombináciu potravín bohatých na rôzne sacharidy, proteíny, kalcium a niacín.

K tomu jedia Kostaričania z Nicoye veľa zeleniny a veľa tropického ovocia ako napríklad rôzne odrody banánov, papáju, pomaranče ale aj netradičné druhy ako maraňón (obsahujúci 5x viac vitamínu C ako pomaranč), anona (zdeformovaná hruška známa pre svoju selektívnu toxicitu pôsobiacu proti rôznym typom rakovinových buniek), mombín sladký (exotické lesné ovocie – spondias), guajava, hviezdne jablko, morské hrozno, ale aj divý zázvor (bohatý na vitamín B6, magnézium a mangán), maniok, malanga, nanpí a pod. Tieto druhy ovocia a zeleniny obsahujú mnoho antioxidantov, ktoré pôsobia ako prevencia proti chorobám a podporujú dlhovekosť.

Barbagia, Sardínia

Sardínčania pijú kozie mlieko (obsahujúce arzanal s protizápalovými vlastnosťami) a jedia výrobky z neho, a jedia tiež celozrnný chlieb a veľa zeleniny ako cuketa, paradajky, zemiaky, baklažán, fazuľa a bôb a používajú živicový olej namiesto olivového.

Sardínčania pijú aj červené víno – odrodu Cannonau. [ZAUJÍMAVOSŤ] Ide o víno s dvoj- až trojnásobným množstvom ciev prečisťujúcich flavonoidov v porovnaní s inými vínami. Je to antioxidačná bomba. Že by tkvelo ich tajomstvo práve v tomto víne? Pitie vína s jedlom na rastlinnej báze zvyšuje vstrebávanie flavonoidov a zdvojnásobuje priaznivé účinky vína samotného.

Okinawa, Japonsko

Okinawčania jedia okrem veľa zeleniny aj veľa sóje vo fermentovanej forme, ktorá je nutrične výživnejšia a prispieva k zdraviu čriev. Tofu obsahuje flavonoidy chrániace srdce znižujúce riziko vzniku rakoviny prsníka. Okinawské tofu obsahuje viac bielkovín a dobrého tuku v porovnaní s japonským a čínskym.

Ryžu si ochucujú liečivými bylinkami – palinou obyčajnou a kurkumou, ktorú si sami pestujú. No a potom tu je „goya“ – horká uhorka, posiata bradavicami, ktorá však obsahuje mimoriadne veľa antioxidantov a iných zlúčenín znižujúcich krvný cukor a cholesterol.

U Okinwčanov zohráva rolu však aj to, koľko jedia. Ich jedlo je omnoho výživnejšie a hoci má väčší objem, má nižšiu kalorickú hodnotu.

Loma Linda, Kalifornia

Adventistiv Kalifornskej Loma Linde nejedia žiadne mäso a jedia veľa orechov. Vďaka orechom majú o polovicu nižšie riziko vzniku srdcových chorôb a žijú asi o 2 roky dlhšie. No a tiež pijú veľa vody. To tiež znižuje riziko vzniku fatálneho infarktu skoro o 70%.

Nicoya, Grécko

Gréci jedia viac menej typickú stredomorskú stravu – veľa ovocia a zeleniny, olivový olej, strukoviny a občas aj ryby, a pijú víno. Zbierajú úrodu z viac ako 150 druhov zeleniny a každý deň pijú čaj z horských bylín s bioaktívnymi vlastnosťami a antioxidačnými účinkami. Patrí medzi ne divoká majoránka, šalvia, fliskouni – druh divej mäty, odvar z olivových listov, rozmarín, oregano, ibištek, púpavové listy, palina …

No a liekom na všetko tu je med. Lyžičkou medu tu začínajú ľudia každý deň. Užívajú ho ako liek. Na raňajky jedia chlieb alebo jogurt s medom (samozrejme od suseda včelára) a pijú kozie mlieko. Na obed, ktorý nezačína skôr ako o 5, si dajú strukoviny (šošovicu alebo cícer), zemiaky a listovú zeleninu či bylinky (fenikel, púpavové listy, hortu) a sezónnu zeleninu z vlastnej záhrady. Na večeru jedia chlieb a kozie mlieko alebo hummus a grécky šalát s kúskami fety.

No food

Mnohí dlhovekí ľudia prežili aj chudobu a nedostatok všetkého, no najmä jedla. Aj tento aspekt ich života však mohol prispieť k ich dlhovekosti. Hladovanie, či totálna striedmosť v určitom období ich života. Nikto zo storočných ľudí však nikdy nedržal diétu. Zároveň, nikto z nich nebol ani obézny. Na Okinawe jedli v predvojnovom období len sladké zemiaky na raňajky, obed aj večeru. Tieto zemiaky predstavovali 80% ich stravy. Sú však bohaté na betakarotén a vitamin C. Žeby práve toto prispelo k ich dlhovekosti? Ktovie.

A ani úplný pôst nie je taký zlý nápad. U cicavcov to je jediný laboratórne preukázaný spôsob spomaľujúci starnutie. Ikarijčania z náboženských dôvodov držia pôst takmer pol z celého roka. Japonci sa snažia nenajesť sa do sýta pri každom jedle a tak znižujú svoj denný príjem kalórií asi o 20%. Ak budeme každý deň prijímať nepatrne menej kalórií ako potrebujeme, budeme chudnúť. Ak však denne prijímame aj keď len nepatrne viac kalórií ako spálime, budeme priberať. Tiež pomaly a nenápadne, ale neustále. Medzi chudnutím a priberaním je len tenká hranica.

Na záver

Aj keby sme každý deň jedli za hrsť orechov ako adventisti, pili kozie mlieko a červené víno zo Sardínie či bylinné čaje Grékov a jedli Okinawské tofu s horkou uhorkou a dávali si do zeleného čaju grécky med, nie je zaručené, že sa dožijeme 100 rokov. Nie je to také jednoduché. Neexistuje nejaká jedna mikroživina, ktorá by tlmila oxidačný stres v našom tele – teda starnutie.

A nie je to len jedlo. Je to aj vitamín D, smiech, no stress a mnohé ďalšie faktory, o ktorých som písala v predošlých dvoch častiach článku o dlhovekosti. Ani jeden z týchto faktorov však nemôže byť vysvetlením dlhovekosti sám o sebe. Recept na dlhovekosť pozostáva práve z viacerých ingrediencií. Pre bežného človeka v dnešnej dobe je takmer nemožné skopírovať podmienky v akých žili a žijú dlhovekí ľudia z modrých zón. Na ich dlhovekosti sa podieľa aj vzduch, ktorí dýchajú a voda, ktorú pijú. Ich život je skladačka – kombinácia toho, čo robili počas života, vhodného prostredia, súčasného životného štýlu a jedla. Mali väčšinou neľahký život, prežili obdobia hladu a museli ťažko fyzicky pracovať. Jednotlivé činitele dlhovekosti na seba vzájomne pôsobia a podporujú sa, aby pôsobili dlhodobo. Neexistuje skratka. Sila tkvie vo vzájomne sa podporujúcom vzťahu maličkostí. Tajomstvo dlhovekosti spočíva v ich vzájomnom prepojení.

Náš súčasný život je omnoho jednoduchší, aspoň fyzicky. Navyše máme nadbytok potravín neustále a kdekoľvek k dispozícii. Sme zavalený emočným aj fyzickým smogom. Nedokázali by sme sa už „odpojiť“. A nedokážeme zmeniť prostredie okolo nás, iba ak by sme my zmenili miesto, kde žijeme a odsťahovali sa niekam do hôr či na nejaké iné viac izolované miesto.

Môžeme však vedome zmeniť aspoň niektoré aspekty nášho života – napríklad naučiť sa pravidelne odbúravať stres, môžeme sa viac hýbať a tráviť viac času v spoločnosti priateľov a smiať sa s nimi. Nemáme síce fyzický priestor a čas pestovať si všetko, čo potrebujeme jesť, no môžeme sa rozhodnúť vyživovať naše telo vhodnejšou potravou – takmer bezmäsitou, založenou najmä na ovocí a zelenine, podľa možností v bio či organickej kvalite. Tak čo, skúsite to?

Na záver vás zdravím sardínskym pozdravom – „akea“ (niečo ako, „prajem ti, aby si sa dožil stovky“).

Ak si chcete prečítať celú knihu o Modrých zónach dlhovekosti od Dana Buettnera, nájdete ju tu.

Autor silviamak

I am a lawyer, wife and mom of two kids. Since I was little, I seemed to easily gain weight. So basically, my whole life I used to try various diets and sports. There somewhere my sincere interest for health and food was born. I read many books and hundreds of Internet pages, I own many cook books, but it is still not clear to me ... I am not a doctor, nor a bio-chemist, maybe one day I will be a nutritionist ... at least to my family and dear friends ... I might even get a diploma in nutrition.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

%d blogerom sa páči toto: